Výskum: Je uhlíková stopa vegána skutočne menšia?
Ako už vieme produkcia mäsa má výrazný vplyv na planétu a rastlinné stravy sú ekologickejšie. Ale aký je presný vplyv potravy, ktorú jeme, na životné prostredie, a aký rozdiel by prinieslo keby sa na vegánsku strava preorientuje väčšina populácie?
Vedci z Oxfordu skúmali stravovacie návyky 55 000 ľudí a spojili to, čo jedli alebo pili, s piatimi kľúčovými ukazovateľmi: emisie skleníkových plynov, využitie pôdy, spotreba vody, znečistenie vody a strata biodiverzity.
Ich výsledky sú teraz publikované v časopise Nature Food. Zistili, že vegáni majú iba tretinový vplyv negatívnych dopadov na životné prostredie v porovnaní s mäsožrútmi.
Dáta o stravovaní pochádzali z veľkej štúdie o výskyte rakoviny a výžive, v ktorej sledovali rovnakých ľudí (celkovo asi 57 000) vo Veľkej Británii. Tento výskum trval viac ako 20 rokov. Účastníci našej štúdie uviedli, čo jedli a pili počas posledných 12 mesiacov, a potom ich rozdelili do šiestich rôznych skupín: vegáni, vegetariáni, pascetariáni a ľudia s nízkym, stredným a vysokým podielom mäsa na základe ich vlastných stravovacích návykov.
Následne spojili ich stravovacie správy s databázou obsahujúcou informácie o environmentálnom vplyve 57 000 potravín. Dôležité je, že táto databáza zohľadňovala, ako a kde sa potraviny vyrábajú (mrkva pestovaná v skleníku v Španielsku bude mať odlišný vplyv oproti tej, ktorá je pestovaná na poli vo Veľkej Británii).
Tým zašli ďalej ako predchádzajúce štúdie, ktoré zvyčajne predpokladali, že všetky druhy chleba, steakov alebo cestovín majú rovnaký environmentálny vplyv. Výskum je tak oveľa presnejší. Zahrnutím viac detailov boli schopní preukázať s väčšou istotou, že rôzne druhy stravovania majú rôzne environmentálne účinky.
Zistili, že vegánska strava s najväčšou uhlíkovou stopou bola stále ekologickejšia ako najudržateľnejšia strava mäsožrúta. Inými slovami, zohľadnenie regiónu pôvodu a spôsobu výroby potravín nemení rozdiely v environmentálnych dopadoch medzi skupinami stravovania.
Vegáni vs. Mäsožrúti: diéty s vyšším podielom živočíšnych potravín mali jednoznačne väčší environmentálny vplyv. Mäso a mliečne výrobky majú až od troch do 100-krát väčší environmentálny vplyv než rastlinné potraviny.
To môže znamenať obrovské rozdiely medzi dvoma extrémami - vegánmi a ľuďmi s vysokým podielom mäsa v strave. Vegáni v našej štúdii mali v porovnaní s veľkými mäsožrútmi len 25 % stravovacieho vplyvu v podobe emisií skleníkových plynov.
Dôvodom je, že produkcia mäsa vyžaduje viac pôdy, čo znamená viac odlesňovania a menej uhlíka uloženého v stromoch. Používanie veľa hnojív (zvyčajne vyrobených z fosílnych palív), aby sme boli schopný vypestovať plodiny, ktoré sú potravou pre zvieratá. A taktiež preto, že hovädzí dobytok a iné hospodárske zvieratá produkujú veľké množstvo metánu.
Emisie nie sú jediným rozdielom, v ktorom sú vegáni šetrnejší. Pre zabezpečenie stravy vegána nám stačí štvrtina pôdy oproti pôde potrebnej na produkciu mäsa. Pri produkcii mäsa sa taktiež spotrebuje o 54% viac vody ako pri rastlinnej strave a vody znečistenej produkciou rastlinnej stravy je o 73% menej ako pri mäse.
V prípade že chcete zlepšiť svoj dopad na životné prostredie zmenou vášho stravovania ale máte problém s úplným vyradením mäsa, stále bude váš prínos veľký. Ľudia, ktorí si mäso doprajú raz za čas mali výrazne nižšiu stopu ako ľudia, ktorí mäso jedia každý deň.
Emisie tvorené produkciou potravín tvoria približne 30% z celkových emisií. Preto zmena stravovania každého jednotlivca má veľmi dôležitý a potrebný vplyv na zmiernenie vplyvov klimatickej krízy.
Zdroj:
Aká je tvoja reakcia?
